Niekedy si od knihy nepýtaš odpoveď. Chceš len, aby pri tebe chvíľu niekto sedel a netváril sa, že vie, ako to dopadne. Lenže police s duchovnou literatúrou sú plné sľubov: sedem krokov, jedna technika, nový život do tridsiatich dní. Ak práve nevieš, čo bude ďalej, môže ti takáto kniha pripadať skôr ako tlak než ako opora. Máš pocit, že aby si ju mohla „správne“ čítať, mala by si byť už o kúsok ďalej, než si.
Neistota pritom nie je vzácny stav, ktorý prichádza len v krízach. Je to bežná súčasť života: čakanie na výsledky, rozhodovanie o práci, vzťahoch alebo mieste, kde chceš bývať, obdobie po strate, ale aj obyčajné týždne, keď nevieš, čo od seba čakať. Niektoré knihy sa tvária, že ju treba čo najrýchlejšie odstrániť. Iné sa pýtajú, čo sa stane, keď sa na chvíľu prestaneme snažiť.
Tento výber patrí do druhej skupiny. Nehľadá „správnu“ duchovnú cestu a nehodnotí, ktorá tradícia je lepšia. Predstavuje tri knihy, ktoré sa neponáhľajú neistotu odstrániť. Každá pochádza z iného prostredia a otvára iné dvere, takže si môžeš vybrať podľa toho, čo ti práve chýba: spoločnosť, nový pohľad alebo slová pre niečo, čo ešte nemá názov. Netvrdím, že sú to „tie najlepšie“ knihy na túto tému. Sú to tri rozumné vstupy, od ktorých sa dá začať.
Prečo pri neistote nechceš návod, hoci ho hľadáš
Je to trochu paradox. Keď nevieš, ako ďalej, siahneš po knihe, ktorá by ti to povedala. Návod má v sebe uspokojivú vlastnosť: ponúka poriadok. Lenže neistota býva často práve o veciach, na ktoré poriadok neexistuje. Nikto ti nedokáže povedať, či sa máš presťahovať, ako sa bude vyvíjať vzťah alebo čo sa stane po zmene práce. Návod, ktorý to predstiera, ti môže na chvíľu uľaviť, ale potom ťa vráti na to isté miesto, len s pocitom, že si to „nezvládla podľa pravidiel“.
Pri knihách o neistote preto pomáha iná otázka než „čo mám robiť?“. Skôr: „Ako sa dá o tomto uvažovať?“ a „S kým pri tom môžem byť?“ Dobrá kniha ti nemusí dať odpoveď. Stačí, ak ti dá jazyk, ktorý ťa nezahanbuje, a spoločnosť, ktorá ťa nenúti sa tváriť, že je všetko v poriadku. Treba pritom rozlišovať dve veci. Neistota ako súčasť života je jedna. Úzkosť, ktorá ti narúša spánok, prácu alebo vzťahy, je druhá, a na ňu kniha nestačí. K sa ešte vrátim nižšie.
Podľa čoho si knihu vybrať?
Hlboká alebo slávna kniha ešte nemusí byť tá správna práve pre teba. Pomáha pozrieť sa na pár vecí.
Tón autora. Niekto píše jemne a trpezlivo, iný provokuje, ďalší sa vznáša v poézii. Čo ti vyhovuje v pokojnej chvíli, ťa môže v zlej rozčúliť, a nie je to tvoja chyba. Ak ti po pár stranách vadí hlas autora, nemusíš ho prekonať. Je legitímne skúsiť inú knihu.
Tradícia a kontext. Buddhistický učiteľ, filozof píšuci pre západného čitateľa a básnik zo začiatku 20. storočia čítajú neistotu každý inak. Keď vieš, z akého prostredia text prichádza, ľahšie rozlíšiš, čo je pohľad konkrétneho autora a čo si len mýliš s „faktom o živote“. Rovnako je užitočné všimnúť si, že žiadna z týchto kníh nehovorí v mene celej tradície, z ktorej vychádza.
Tvoja aktuálna potreba. Chceš spoločnosť pri nepríjemnom pocite? Chceš sa zamyslieť nad tým, prečo tak túžiš po istote? Alebo hľadáš niečo pomalé, čo sa dá čítať po stranách? Na každú z týchto potrieb sedí iná kniha. Pomôže byť k sebe úprimná: ak je dnes tvoja kapacita malá, nezačínaj najťažším textom.
Prístupnosť. Hustý filozofický text v týždni, keď sotva stíhaš, nie je dobrý nápad. Krátke kapitoly alebo listy sa dajú otvoriť kdekoľvek a po pár stranách odložiť bez pocitu viny. Rozhodujúca môže byť aj prozaická vec: či je kniha dostupná v jazyku, v ktorom sa ti dobre číta, a v preklade, ktorý nepôsobí strojene.
Hranice sľubu. Opatrnosť pri knihách, ktoré tvrdia, že ťa neistota prestane trápiť, alebo že existuje jeden správny postoj. Dobrá kniha ti skôr povie, čo ponúka, a čo nie. A ak ti sľubuje rýchlu zmenu, je rozumné spomaliť a spýtať sa, na čom to stojí.
Tri čitateľské vstupy
Keď potrebuješ spoločnosť pri niečom nepríjemnom: Pema Chödrön
Kto je autorka a odkiaľ kniha pochádza. Pema Chödrön je americká buddhistická mníška v tibetskej tradícii, žiačka Chögyama Trungpu. Kniha When Things Fall Apart vznikla zo zbierky jej prednášok z rokov 1987 až 1994. To je dôležité vedieť: nie je to systematicky napísaná učebnica, ale text, ktorý nesie rytmus hovoreného slova, s príbehmi, opakovaniami a kratšími úvahami.
O čom v kocke je. Vydavateľ jej hlavnú myšlienku opisuje takto: namiesto úteku pred bolesťou sa k nej približovať s priateľskosťou a zvedavosťou a zostať aj tam, kde nemáme pod nohami pevnú pôdu. Znie to proti zdravému rozumu a práve v tom je jej zmysel. Autorka tým nechce povedať, že bolesť treba vyhľadávať. Ponúka iný spôsob, ako byť s ňou, keď sa jej vyhnúť nedá. V knihe sa podľa všeobecného povedomia o nej opakuje aj pojem bezpôdnosti, teda stavu, v ktorom sa strácajú opory, o ktoré sme sa zvykli opierať.
Čo si od čitateľa pýta. Trpezlivosť a ochotu pozerať sa na veci, od ktorých by sme radšej odvrátili zrak. Je to kniha, pri ktorej môžeš mať chvíľami chuť ju zavrieť. To nemusí byť znak, že robíš niečo zle. Môže to znamenať, že téma sa ťa dotýka. Môže ti sadnúť, ak prežívaš zmenu alebo stratu a nechceš poučovanie, ale skôr tichého spoločníka. Hodí sa aj pre toho, kto sa o buddhistický pohľad zaujíma a chce sa s ním stretnúť cez ľudský, nie akademický jazyk.
Treba vedieť, že kniha používa buddhistický jazyk a pojmy. Ak ti nie je blízky, môžeš ju čítať ako jeden zo spôsobov, ako sa o neistote dá premýšľať, nie ako návod. A zostať pri nepríjemnom pocite neznamená zostať v situácii, ktorá ti škodí. Rozlišuj medzi tým, že sa učíš byť s vnútornou nepohodou, a tým, že zostávaš vo vzťahu, práci alebo prostredí, ktoré ti ubližuje. Prvé je prax, druhé je rozhodnutie, na ktoré môžeš potrebovať aj inú podporu než knihu.
Slovenské vydanie: podľa katalógu slovenských knižníc vyšla v roku 2025 v bratislavskom Ikare kniha Pemy Chödrön s názvom Keď sa ti rúca svet.
Keď chceš pochopiť, prečo tak túžiš po istote: Alan Watts
Kto je autor a odkiaľ kniha pochádza. Alan Watts (1915 až 1973) je známy najmä ako popularizátor zenového buddhizmu na Západe. Narodil sa v Anglicku a v dvadsiatich rokoch sa presťahoval do Spojených štátov. Je to dôležitý kontext: Watts nie je predstaviteľom jednej uzavretej tradície, ale autorom, ktorý sa snažil východné myslenie sprostredkovať západnému čitateľovi, často s filozofickým a literárnym nadhľadom.
O čom v kocke je. Kniha The Wisdom of Insecurity je krátka esej, ktorej jadro vydavateľ zhŕňa takto: neistota je dôsledkom našej snahy byť v bezpečí, nie jej opakom. Inými slovami, čím viac sa po istote naťahujeme, tým viac si uvedomujeme, že ju nemáme. Watts sa nezaoberá tým, ako neistotu zvládnuť. Pýta sa, čo sa stane, keď sa o to prestaneme neustále pokúšať a obrátime sa k tomu, čo je tu a teraz.
Čo si od čitateľa pýta. Ochotu premýšľať, nie cvičiť. Je to esej, ktorá sa číta pomaly a ktorá ťa môže niekedy podráždiť, ak v nej hľadáš konkrétne kroky. Kto hľadá cvičenia, tu veľa nenájde. Môže ti sadnúť, ak ťa zaujíma otázka „prečo tak túžim po istote?“ a nie „ako to zvládnuť?“. Hodí sa pre toho, kto rád premýšľa, číta filozofiu alebo eseje a nevadí mu, keď kniha nekončí praktickým zhrnutím.
Treba vedieť, že je to výklad autora píšuceho pre západného čitateľa a pre určitú dobu. Neponúka pohľad „zenu ako takého“ a nenahrádza stretnutie s tradíciou jej vlastnými hlasmi. Ak ťa Watts zaujme, môžeš v budúcnosti siahnuť aj po textoch autorov, ktorí z tradície prichádzajú priamo.
Slovenské vydanie sa nepodarilo potvrdiť. Anglický originál je dostupný.
Keď sa chceš naučiť žiť s otvorenými otázkami: Rainer Maria Rilke
Čo je to za knihu. Listy mladému básnikovi nie sú duchovná kniha v užšom zmysle, ale pri téme neistoty sa ťažko obísť. Rilke v nich približne v rokoch 1903 až 1908 odpovedal mladému kadetovi Franzovi Xaverovi Kappusovi, ktorý mu poslal svoje básne a pýtal sa na radu. Kappus listy vydal v roku 1929. Je ich desať a podľa vydavateľských anotácií sa dotýkajú písania, samoty, lásky, utrpenia a samotnej povahy rád.
O čom v kocke je. Z našej témy je najcennejšia jedna myšlienka, ktorú Rilke v listoch opakuje: nechať otvorené otázky otvorenými a nenútiť sa k odpovediam, ktoré ešte nie sú na svete. Zaujímavé je, že tento postoj vzniká v liste adresovanom človeku, ktorý si o odpoveď priamo pýta. Rilke mu ju v pravom zmysle nedáva. Namiesto toho mu pripomína, že niektoré veci sa dajú len žiť a že trpezlivosť môže byť rovnako dôležitá ako riešenie.
Čo si od čitateľa pýta. Pomalosť. Listy sa dajú čítať po jednom, vo voľnej chvíli, a nie je potrebné čítať ich v poradí ani naraz. Sú dobrou voľbou, keď nemáš energiu na dlhý text, ale máš chuť na niečo, čo ťa na chvíľu zastaví. Môžu ti sadnúť, ak sa ti ťažko žije s niečím nedoriešeným, nemáš čas na dlhé čítanie a potrebuješ text, ktorý sa dá otvoriť na ľubovoľnej strane. Hodia sa aj pre toho, kto sa o kreatívnu alebo umeleckú prácu zaujíma, hoci sa netýkajú len jej.
Treba vedieť, že ide o listy z čias, keď sa písalo trochu inak, a autor sa obracia na konkrétneho mladého muža. Nie všetko ti musí sedieť a nie je to zlyhanie. Tón býva miestami vznešený a môže pôsobiť vzdialene. Preklad tu rozhoduje o veľa, preto sa oplatí pozrieť si ukážku, než kúpiš.
Slovenské vydanie: som doteraz nenašla.
Ako takéto knihy čítať
Ak sa k tomu rozhodneš, pár drobných rád, ktoré nie sú pravidlá.
- Čítaj málo. Pri knihách o neistote je desať strán dosť. Nie je to súťaž, kto knihu dočíta skôr, ani cesta, na ktorej treba stihnúť cieľ.
- Odlišuj, čo ťa zastavilo, od toho, čo ti vyhovuje. Niekedy ťa zastaví veta, ktorá sa ti páči. Inokedy veta, ktorá ťa dráždi. Obe sú užitočné informácie, a nemusíš ani jednu hneď vysvetľovať.
- Nepreberaj všetko. Môžeš si z knihy vziať jeden pohľad a zvyšok nechať. Nie je to slabosť. Takto sa s textami bežne pracuje.
- Nehľadaj v knihe diagnózu. Ak ťa text pomenuje niečo, čo prežívaš, môže to pomôcť. Ale veta v knihe nie je odborné posúdenie tvojho stavu.
Keď ťa kniha rozruší
Stáva sa, že kniha o prijímaní alebo strate vyvolá viac, než si čakala. Zrazu sa vynorí smútok, nepokoj alebo spomienka, ktorá bola dlho v pozadí. Nie je to automaticky problém a nie je to ani znak, že kniha „funguje“. Je to jednoducho reakcia. V takej chvíli môžeš knihu odložiť, vyjsť von, hovoriť s niekým, komu dôveruješ, alebo urobiť niečo obyčajné. Nemusíš sa „prepracovať“ cez každú stranu. Ak sa ťa text dotýka dlhodobo, ak ti narúša spánok, prácu alebo vzťahy, alebo ak sa objavuje pocit beznádeje, oplatí sa obrátiť na lekára alebo psychológa. Kniha ti môže robiť spoločnosť, ale nenahrádza odbornú pomoc.
Čo si z knihy nemusíš odniesť
Dôležité je aj to, čo od knihy čakať nemusíš. Nemusíš s autorom súhlasiť. Nemusíš ju dočítať. Môžeš si z nej nechať jedinú vetu alebo jedinú otázku a zvyšok odložiť. Nemusíš prijať spôsob, akým autor chápe svet, ani sa musíš stať praktikom tradície, z ktorej vychádza. Duchovná literatúra nie je skúška, ktorú môžeš pokaziť. A neodnášaš si ani záruku, že sa budeš cítiť lepšie. Niekedy sa po knihe cítime ľahšie, niekedy nič, niekedy nám je trochu horšie, pretože sa pomenovalo niečo, čo sme obchádzali. Všetko sú to možné reakcie.
Čitateľská prax bez tlaku
Ak chceš, po čítaní si môžeš napísať jednu krátku otázku. Napríklad:
- Čo ma dnes pri čítaní zastavilo?
- Čo by som si z toho chcela nechať, a čo nie?
- Čo sa mi pri tom v tele alebo v nálade zmenilo?
Odpoveď nemusí byť múdra ani úplná. Stačí jedna veta alebo jedno slovo. Ak ti vyhovuje zdieľať, môžeš jednu myšlienku z knihy povedať niekomu blízkemu, bez toho, aby ste ju museli vysvetľovať alebo riešiť. Niekedy stačí povedať: „Dnes som čítala vetu, ktorá mi zostala v hlave.“ Rozhovor sa môže rozvinúť, ale nemusí. Ak si chceš z čítania urobiť pokojný rituál, pomôže jednoduchý rámec: rovnaké miesto, krátky čas, odložený telefón. Netreba to ritualizovať viac, než ti vyhovuje.
Kniha ako pozvanie, nie autorita
Žiadna z týchto kníh ti nepovie, ako sa máš cítiť, ani ako má dopadnúť tvoj život. To je možno ich najväčšia výhoda. Neistota sa nezmení na istotu, ale môže sa zmeniť spoločnosť, v ktorej ju nosíš. Ak ti niektorá z kníh dnes nesadne, nechaj ju stáť. Možno si ju o rok otvoríš a bude rozprávať inak. A možno nie. Aj to je v poriadku.
S láskou
Althea
Leave a Reply