Srdce dnes ráno bilo bez jediného pokynu. Nikto mu nepripomínal, aby pokračovalo, a po raňajkách nikto nezapínal trávenie. Zreničky sa prispôsobili svetlu, krvný tlak sa pri vstávaní z postele upravil a dýchanie išlo ďalej. Väčšinu z toho si všimneš len vtedy, keď sa niečo zmení: po schodoch ti začne búšiť srdce, pred dôležitým stretnutím ti vyschne v ústach alebo sa po jedle ozve žalúdok.
Za väčšinou týchto procesov stojí autonómny nervový systém. Tento článok vysvetľuje, čo to je, čo v tele zabezpečuje a prečo sa o ňom hovorí aj v súvislosti s dychom. Dych je totiž jedna z mála automatických činností, do ktorej môžeme vedome zasiahnuť. Neľahká téma, ale zvládnuteľná, aj keď sa s ňou stretávaš prvýkrát.
Čo je autonómny nervový systém a čo v tele zabezpečuje?
Slovo „autonómny” znamená samostatný, samoriadiaci sa. V lekárskej slovenčine sa používa aj názov vegetatívny nervový systém, ide o ten istý systém. Je to časť periférneho nervového systému, ktorá reguluje nevedomé fyziologické procesy, napríklad srdcovú frekvenciu, krvný tlak, dýchanie a trávenie. Podľa jedného z odborných prehľadov riadi všetky časti tela okrem kostrových svalov. Jeho hlavnou úlohou je udržiavať vnútorné prostredie tela stabilné, aj keď sa mení všetko okolo . Slovo „stabilné” tu neznamená „nemenné”. Telo si pri vstávaní, behu aj spánku nastavuje srdcový tep, tlak a ďalšie veličiny inak. Autonómny systém tieto zmeny priebežne dolaďuje.
Konkrétne sa podieľa na týchto veciach:
- Srdce a cievy. Ovplyvňuje, ako rýchlo srdce bije a ako sú cievy stiahnuté alebo uvoľnené, a tým aj to, kam sa dostáva viac krvi.
- Trávenie. Zasahuje do pohybov tráviacej trubice aj do tvorby tráviacich štiav.
- Oči a žľazy. Pomáha určovať veľkosť zreničiek, činnosť slinných žliaz a potenie.
- Dýchanie. Autonómny nervový systém ovplyvňuje napríklad šírku dýchacích ciest. Samotný rytmus dýchania vytvárajú a regulujú najmä nervové siete v mozgovom kmeni, ktoré spolupracujú s ďalšími časťami nervovej sústavy.
Systém má tri časti: sympatickú, parasympatickú a črevný (enterický) nervový systém. Tá tretia je netypická. Črevný nervový systém tvorí rozsiahla sieť neurónov v stene tráviacej trubice. Dokáže riadiť mnohé procesy trávenia do veľkej miery nezávisle od centrálnej nervovej sústavy. Mozog a miecha mu síce môžu posielať signály, ale rytmus trávenia si značne spravuje sám. Autonómny nervový systém nepracuje osamote. Spolupracuje s hormonálnym systémom a obe sústavy sa ovplyvňujú navzájom. Príkladom sú nadobličky, ktoré dostávajú signály zo sympatickej časti a podľa potreby uvoľňujú hormóny. Predstava, že jeden systém „vydáva príkazy” a ostatné ich plnia, je preto zjednodušená.
Sympatikus a parasympatikus: dve časti jedného systému
Sympatikus a parasympatikus sú dve časti autonómneho nervového systému, ktoré do väčšiny orgánov posielajú vlákna súčasne. Často sa popisujú ako protiklady. Sympatická časť sa spája s mobilizáciou a zvýšenou aktivitou, parasympatická s trávením a udržiavaním bežných funkcií. Populárne heslá „bojuj alebo uteč” a „odpočívaj a tráv” tento obraz zhŕňajú. V niektorých orgánoch je to naozaj tak. Sympatikus srdcový tep zrýchľuje a parasympatikus ho spomaľuje. Parasympatikus zužuje zrenice a podporuje pohyby čriev, sympatikus trávenie skôr tlmí. Pri tomto zjednodušení sa však ľahko prehliadne, čo v ňom chýba:
- Obe časti môžu byť aktívne súčasne, no ich aktivita sa mení podľa orgánu a situácie. V pokoji na srdce často výraznejšie pôsobí parasympatikus; sympatická aktivita však nemusí mať vo všetkých orgánoch rovnakú úroveň.
- Nie každý orgán dostáva signály z oboch strán rovnakým spôsobom. Potenie a napätie ciev riadi najmä sympatikus.
- Sympatická aktivita nie je synonymom stresu. Zvyšuje sa pri vstávaní z postele, pri chôdzi do schodov, pri behu aj pri vzrušení z dobrých správ. Bez nej by ti pri postavení zo stoličky na chvíľu klesol tlak a zatmelo by sa ti pred očami.
- Parasympatikus nie je „dobrá” časť a sympatikus „zlá”. Obe sú potrebné a ich pomer sa neustále prispôsobuje situácii.
Najlepšie to vystihuje prirovnanie k plynu a brzde v aute, ktoré sa pri jazde používajú súčasne a podľa terénu. Telo nepotrebuje byť neustále v jednom ideálnom stave. Potrebuje sa prispôsobovať, a to autonómny systém robí celý deň.
Ako autonómny nervový systém reaguje na každodenný život?
Keď sa náhle zľakneš, srdce sa rozbehne skôr, než si stihneš uvedomiť, čo sa stalo. Signál prejde cez mozgové oblasti, ktoré vyhodnocujú situáciu, a sympatická časť pripraví telo na možnú potrebu konať. Pri fyzickej záťaži sa tep zvyšuje, krv sa viac presúva do pracujúcich svalov a cievy sa prispôsobujú. Po dobehnutí sa to postupne vracia späť. Počas jedla a po ňom sa viac venuje pozornosť tráveniu. Zaujímavejšie je, čo sa deje v náročnejších situáciách. Keď ťa čaká napríklad skúška alebo pracovná prezentácia, môžeš vnímať iné trávenie, chvenie alebo rýchlejší tep. Tieto zmeny sú aj výsledkom činnosti autonómneho systému, ale to ešte neznamená, že za každým takým prejavom je stres alebo „rozladený nervový systém”.
Rovnaký pocit môže mať totiž rôzne príčiny:
- Búšenie srdca môže súvisieť s kofeínom, horúčkou, nedostatkom spánku, niektorými liekmi, ochorením štítnej žľazy alebo poruchou srdcového rytmu, ale aj s tým, že si práve vybehla po schodoch.
- Tráviace ťažkosti môžu mať dôvod v strave, infekcii, intolerancii, hormónoch, liekoch, ochorení tráviaceho traktu alebo v psychickej záťaži. Často ide o kombináciu.
- Pocit „vnútorného chvenia” či tlaku v hrudi sa nedá z pocitu samotného priradiť ani k nervovému systému, ani k srdcu, ani k úzkosti.
Existujú aj skutočné poruchy fungovania autonómneho systému. Podľa odborného prehľadu sú príznakom viacerých neurologických ochorení, ale ich posudzuje lekár na základe vyšetrení. Samotný pocit, že „mám rozladený nervový systém”, takým posúdením nie je. Ak ťa ťažkosti obmedzujú, pretrvávajú alebo sa zhoršujú, alebo ak sa pridruží bolesť na hrudi, mdloby či dýchavičnosť, patrí to k lekárovi.
Dýchanie: automatický proces, ktorý môžeme do určitej miery ovplyvniť
Väčšina autonómnych procesov sa vedome ovplyvniť nedá. Skús si prikázať, aby ti srdce bilo pomalšie, alebo aby sa ti rozšírili zreničky. Nepôjde to, aspoň nie priamo. Dýchanie je výnimka, pretože sa dá na chvíľu pozmeniť vôľou. Môžeš si zadržať dych, nadýchnuť sa hlbšie, predĺžiť výdych alebo dýchať v pomalom rytme. Zároveň ide o automatický proces. Rytmus dýchania vzniká v neurónovej sieti v mozgovom kmeni, ktorej kľúčovou súčasťou je takzvaný preBötzingerov komplex. Pri bežnom pokojovom dýchaní patria medzi hlavné signály na jeho reguláciu hladina oxidu uhličitého a zmeny pH. Chemoreceptory v mozgovom kmeni a v cievach ich sledujú a podľa nich upravujú, ako rýchlo a hlboko dýchaš. Kyslík je tiež dôležitý, najmä keď jeho hladina výraznejšie klesne. Po tomto automatickom základe vstupuje do dýchania ďalšie dianie: hovoríš, smeješ sa, vzdychneš si, zaprieš sa pri zdvíhaní. Svoju úlohu majú aj mozgová kôra, hypotalamus a amygdala, ktoré dýchanie menia napríklad pri emóciách. Preto sa dych v rôznych situáciách mení, aj keď naň nemyslíš.
Kam sa pomalé dýchanie zapája do autonómnej regulácie? Pri nádychu sa srdcový tep mierne zrýchľuje a pri výdychu spomaľuje. Tento jav sa volá respiračná sínusová arytmia a je normálny. Pri pomalom dýchaní sú tieto výkyvy výraznejšie. Z toho sa odvodzuje, že zmeny v dychu môžu priamo ovplyvniť aj to, ako srdce pracuje.
V praxi z toho vyplýva niekoľko vecí:
- Účinok závisí od konkrétnej techniky, človeka aj situácie. „Dychové cvičenie” je široký pojem a rôzne postupy nie sú zameniteľné.
- Dych nie je potrebné nasilu prehlbovať ani predlžovať. Pohodlný rytmus je v poriadku.
- Pocit uvoľnenia je dôležitý, ale je to subjektívny zážitok. Nedokazuje, že sa stal jeden konkrétny biologický dej.
- Ak sa pri cvičení objavia závraty, brnenie alebo nepríjemné pocity, dych sa môže vrátiť do bežného rytmu. Pri ochoreniach dýchacích ciest alebo srdca sa pred náročnejšími technikami oplatí poradiť s lekárom.
Môžeme vedome ovplyvniť fungovanie autonómneho nervového systému?
Priamo väčšinou nie. Nevieme si „vypnúť potenie” ani rozhodnúť o pohyboch čriev. Nepriamo však ovplyvňujeme veľa. Spôsob, akým dýchame, ako sa hýbeme, koľko spíme a ako sa vyrovnávame so záťažou, mení stav tela ako celku, a tým aj autonómnu reguláciu. Čo sa pritom presne deje a ako veľké sú účinky, sa líši človek od človeka.
Dych je v tomto smere zaujímavý práve tým, že ide o jeden z mála automatických procesov s ľahko dostupným „ovládačom”. Neznamená to ale, že autonómny systém môžeme „resetovať”, „zapnúť” alebo „naladiť” jedným cvikom. Autonómna regulácia je súčasťou fungovania celého organizmu a žiadna jednotlivá metóda nie je univerzálnym riešením. Dobrá správa je, že telo nepotrebuje byť v dokonalom stave. Potrebuje sa prispôsobovať a to robí väčšinu času samo.
Čo si z toho odniesť?
- Autonómny nervový systém nepretržite pomáha regulovať procesy ako tep, trávenie, potenie či veľkosť zreničiek, a to bez vedomého úsilia.
- Jeho dve hlavné časti nie sú jednoduché protiklady. Spolupracujú a ich aktivita závisí od orgánu aj situácie.
- Dych je jednou z ciest, ktorými môžeme vedome ovplyvniť niektoré telesné reakcie. Účinok je však individuálny a výskum zatiaľ ukazuje skôr malé až stredné účinky.
Na záver jedna otázka bez povinnosti niečo meniť. Všímaš si, ako sa tvoj dych mení v rôznych situáciách počas dňa, pri práci, pri čakaní, pri čítaní správ alebo po príchode domov?
S láskou
Althea
Leave a Reply