Pomalé pohyby, vedomý dych a pozornosť obrátená k vlastnému telu. Somatické cvičenia dnes nájdeš na sociálnych sieťach v mnohých podobách. Niekedy vyzerajú ako veľmi pomalé pohyby, inokedy ako jemné hojdanie, uvoľňovanie jednotlivých častí tela, práca s dychom alebo jednoduché vnímanie toho, čo sa v tele práve deje. Na prvý pohľad môžu pôsobiť až príliš jednoducho. Žiadne veľké výkony, žiadne počítanie opakovaní a často ani pocit, že si „poriadne zacvičila“. Ich cieľom totiž nemusí byť prekonať určitú vzdialenosť, posilniť sval alebo zvládnuť náročnejší pohyb. Pozornosť sa presúva trochu inam: od toho, čo telo robí zvonku, k tomu, ako svoj pohyb a telesné pocity prežívaš zvnútra. A práve v tom spočíva podstata somatického prístupu.

Čo sú somatické cvičenia?

Slovo somatický vychádza z gréckeho soma, teda telo. V kontexte pohybu sa používa pre prístupy, ktoré kladú dôraz na telo tak, ako ho vnímame zvnútra – na telesné pocity, pohyb, dych a vlastnú skúsenosť. Nie je to však názov jednej konkrétnej metódy. Pod označením somatické cvičenia sa stretneš s rôznymi prístupmi. Niektoré pracujú s pomalými a vedomými pohybmi, iné s pozornosťou k dychu, polohy tela alebo postupným uvedomovaním si jednotlivých častí tela. Existujú aj konkrétne terapeutické metódy, ktoré sa niekedy označujú ako somatické, napríklad Somatic Experiencing. Tá však nie je to isté ako všeobecné „somatické cvičenie“ z videa na sociálnej sieti. Jednotlivé metódy majú vlastnú históriu, postupy aj rozdielnu úroveň vedeckého overenia. Preto nie je veľmi užitočné hovoriť jednoducho, že „somatika funguje“ alebo „somatika nefunguje“. Je to podobné, ako keby sme chceli jednou vetou zhodnotiť všetky formy cvičenia alebo všetky terapeutické prístupy. Spoločným menovateľom je najmä pozornosť venovaná vlastnej telesnej skúsenosti.

V čom sa líši od bežného cvičenia?

Pri mnohých formách pohybu máme jasný cieľ. Chceme posilniť svaly, zlepšiť kondíciu, zvýšiť flexibilitu alebo zvládnuť určitý cvik. Sledujeme počet opakovaní, čas, rozsah pohybu či techniku. Pri somatickom prístupe sa pozornosť môže obrátiť trochu iným smerom.

Namiesto otázky: „Robím tento pohyb správne?“ si môžeš položiť otázku: „Čo pri tomto pohybe vlastne vnímam?“

Predstav si napríklad jednoduché otočenie hlavy. Môžeš si všimnúť, či ide pohyb na obe strany rovnako. Či pri otočení automaticky dvíhaš rameno. Či je jeden smer príjemnejší. Či sa pohyb zmení, keď ho spomalíš alebo zmenšíš. Nemusíš nič opravovať. Môžeš len pozorovať. To neznamená, že technika alebo bezpečné prevedenie prestávajú byť dôležité. Znamená to skôr, že výkon nemusí byť jediným meradlom úspechu. Namiesto okamžitej snahy telo opraviť začínaš tým, že sa ho pokúsiš lepšie spoznať.

Čo sa pri somatických cvičeniach vlastne učíme?

Jednou z vecí, ktorú môžeš postupne rozvíjať, je schopnosť všimnúť si signály vlastného tela. V bežnom dni sa totiž často riadiš tým, čo potrebuješ urobiť, nie tým, čo pri tom prežívaš. Ponáhľaš sa. Sedíšpri počítači. Staráš sa o domácnosť. Pracuješ. Vybavuješ povinnosti. Až keď ťa niečo začne bolieť alebo si úplne vyčerpaná, uvedomíš si, že telo už dávno vysielalo signály.

• Možno zatínaš čeľusť.
• Zadržiavaš dych.
• Sťahuješ brucho.
• Držíš ramená v napätí.
• Alebo si pri určitom pohybe automaticky vyberáš jednu stranu tela.

Niektoré z týchto návykov môžu byť také bežné, že ich už vôbec nevnímaš. Pomalý pohyb môže vytvoriť priestor, v ktorom si ich začneš všímať. S tým súvisí aj pojem interocepcia – schopnosť vnímať signály prichádzajúce z vnútra tela, napríklad dych, tep, hlad alebo rôzne telesné pocity. Nejde pritom o to sledovať svoje telo každú sekundu dňa. Skôr o možnosť vytvoriť si lepší kontakt s tým, čo sa v tele deje, aby si niektoré jeho signály nemusela zachytiť až vo chvíli, keď sa stanú veľmi výraznými.

Ako môže somatický pohyb pôsobiť?

Po pomalom pohybe si možno všimneš, že sa ti ľahšie otáča hlava, chrbát pôsobí menej stuhnuto alebo ramená sú príjemnejšie. Inokedy môže prísť jednoducho pocit pokoja. Nie nevyhnutne preto, že sa v tele odohralo niečo veľké. Možno si sa na chvíľu zastavila, venovala pozornosť jednej jednoduchej činnosti a nemusela si nič dosiahnuť. Takáto skúsenosť môže súvisieť s jemným pohybom, zmenou svalového napätia, pozornosťou venovanou telu alebo jednoducho s tým, že si si vytvorila priestor bez ďalších požiadaviek. Je však dôležité rozlišovať medzi tým, čo človek pri cvičení subjektívne zažíva, a tým, čo už vieme spoľahlivo potvrdiť výskumom. Výskum priamo zameraný na všetky typy somatických cvičení je zatiaľ obmedzený. Viac poznatkov máme o príbuzných postupoch, napríklad o relaxačných technikách, joge či ďalších formách vedomého pohybu. Preto je rozumnejšie hovoriť o možných prínosoch než sľubovať konkrétny výsledok. Somatické cvičenie môže byť pre niekoho príjemným spôsobom, ako spomaliť, lepšie vnímať telo alebo zaradiť jemný pohyb. Nie je však univerzálnym riešením na napätie, úzkosť, traumu, bolesť ani problémy so spánkom.

A čo keď sa pri somatickom cvičení necítiš lepšie?

Toto je skúsenosť, o ktorej sa hovorí podstatne menej. Možno si ľahneš, zatvoríš oči a začneš sledovať telo. Čakáš pokoj, uvoľnenie alebo príjemný pocit. A nič z toho nepríde.

• Možno cítiš nepokoj.
• Možno sa začneš nudiť.
• Možno si ešte viac uvedomíš napätie, ktoré tam už bolo.
• Alebo jednoducho necítiš vôbec nič zvláštne.

Ani jedna z týchto skúseností automaticky neznamená, že je s tebou niečo v neporiadku. Vnímanie vlastného tela totiž nemusí byť každému prirodzene príjemné. Pre niekoho je nezvyčajné venovať telesným pocitom toľko pozornosti a prvé skúsenosti môžu byť skôr rušivé než upokojujúce. Svoju úlohu môže mať aj očakávanie. Ak ideš do cvičenia s predstavou, že na konci musí prísť hlboké uvoľnenie, môžeš začať hodnotiť každú sekundu podľa toho, či sa už dostavil očakávaný výsledok. A z cvičenia, ktoré malo vytvoriť priestor na vnímanie, sa veľmi ľahko stane ďalšia úloha, ktorú treba splniť správne. Niekedy môže byť dôvod oveľa jednoduchší: cvičenie je príliš dlhé, príliš intenzívne, nevhodne zvolené alebo ti jednoducho v daný deň nesedí. A nie každý nepríjemný pocit musí mať hlboký psychologický význam. Nemusí byť automaticky prejavom traumy, „zamrznutia“ ani dysregulácie nervového systému. Niekedy je nepríjemný pocit jednoducho nepríjemný pocit.

Znamená chvenie, plač alebo zívanie, že sa niečo uvoľňuje?

Práve tu sa v online priestore stretávaš s množstvom tvrdení. Chvenie, zívanie, plač, teplo alebo spontánne pohyby tela sa niekedy prezentujú ako dôkaz, že sa „uvoľňuje trauma“, „odchádza napätie“ alebo sa „reguluje nervový systém“. S takouto interpretáciou je však dobré zaobchádzať opatrne. Tieto prejavy môžu mať rôzne príčiny. Môžu súvisieť s únavou, zmenou dýchania, emocionálnou reakciou alebo úplne bežnou fyziologickou odpoveďou. Samotné chvenie preto nie je dôkazom toho, že sa uvoľnila trauma. Ani plač automaticky neznamená, že telo „vypustilo uloženú emóciu“. A intenzívny zážitok počas jedného cvičenia ešte neznamená, že došlo k terapeutickej zmene. Existujú konkrétne metódy, ktoré s telesným chvením pracujú cielene, napríklad Tension and Trauma Releasing Exercises (TRE). Výskum týchto prístupov sa rozvíja, ale dostupné výsledky zatiaľ nestačia na tvrdenie, že samotné chvenie preukázateľne uvoľňuje „uloženú traumu“. Podobne pri terapeutických metódach, ako je Somatic Experiencing, sa účinnosť neposudzuje podľa toho, či človek počas jedného sedenia plakal, triasol sa alebo cítil teplo. Dôležitejšie je, či sa v priebehu času menia príznaky, fungovanie a celkové prežívanie človeka. To je podstatný rozdiel. Dramatický zážitok nie je automaticky dôkazom účinku. A opačne – pokojné cvičenie, pri ktorom sa nestane nič výrazné, nemusí byť bez hodnoty.

Čo teda môžeš od somatických cvičení realisticky očakávať?

• Možno si začneš lepšie všímať, kde držíš napätie.
• Možno si uvedomíš, že určitý pohyb robíš vždy rovnakým spôsobom.
• Možno zistíš, že ti vyhovuje menší rozsah pohybu, než si si myslela.
• Možno sa po niekoľkých minútach budeš cítiť pokojnejšie.
• Možno sa budeš cítiť pohyblivejšie.
• A možno sa nestane nič výrazné.

Všetky tieto skúsenosti sú možné. Užitočná skúsenosť nemusí vyzerať ako veľký emocionálny moment. Niekedy môže byť veľmi obyčajná: všimla si si, že dnes potrebuješ skôr oddych než ďalší pohyb. Alebo si počas cvičenia prvýkrát postrehla, že určitý smer pohybu ti nie je príjemný. Aj toto je informácia o tele.

Ako začať?

Nemusíš pri tom robiť všetko „správne“

Pri somatike sa niekedy vytvoril trochu paradoxný problém. Prax, ktorá má pomáhať človeku lepšie vnímať vlastnú skúsenosť, sa môže na internete zmeniť na ďalší zoznam pravidiel. Musíš správne dýchať. Musíš zavrieť oči. Musíš cítiť určité miesto. Musíš sa triasť. Musíš plakať. Musíš sa uvoľniť.

Nemusíš.

Konkrétne metódy samozrejme môžu mať svoje postupy a pravidlá. Ale pri všeobecnom somatickom prístupe nie je potrebné vytvárať predstavu, že existuje jeden správny vnútorný zážitok, ktorý musíš dosiahnuť.

• Ak ti zatvorené oči nie sú príjemné, môžeš ich nechať otvorené.
• Ak ti určitý pohyb nesedí, môžeš ho zmeniť.
• Ak potrebuješ prestávku, môžeš ju urobiť.
• A ak dnes nechceš robiť žiadne cvičenie, aj to je informácia, ktorú môžeš rešpektovať.

Kedy cvičenie radšej prerušiť?

Určitý nepokoj, nuda alebo chvíľkové rozrušenie nemusia znamenať, že sa deje niečo zlé. Nie je však potrebné prekonávať výraznú bolesť, závraty, paniku, dezorientáciu, pocit odpojenia od reality alebo výrazné a pretrvávajúce zhoršenie stavu. V takej situácii je rozumné cvičenie prerušiť. Ak ťažkosti pretrvávajú alebo sú výrazné, môže byť vhodné obrátiť sa na zdravotníka alebo kvalifikovaného odborníka.

Somatická prax nemusí nahrádzať zdravotnú ani psychologickú starostlivosť. A dobrý lektor alebo terapeut by ťa nemal presviedčať, že výrazné ťažkosti musíš prekonať preto, lebo sú údajne nevyhnutnou súčasťou „procesu“.

Somatika nemusí byť ďalší spôsob, ako sa opraviť

Možno práve toto je jeden z najzaujímavejších aspektov somatického prístupu. Môžeš k telu pristupovať nielen ako k niečomu, čo treba neustále zlepšovať, narovnávať, posilňovať alebo opravovať. Môžeš ho najprv skúsiť spoznať. Nie každé cvičenie musí priniesť okamžité uvoľnenie. Nie každý telesný pocit potrebuje vysvetlenie. A nie každý intenzívny zážitok znamená, že sa v tele odohrala veľká terapeutická zmena. Niekedy si jednoducho všimneš, ako sa dnes cítiš.

• Možno sa pohneš trochu pomalšie.
• Možno zistíš, že určitý pohyb ti robí dobre a iný nie.
• Možno si na niekoľko minút vytvoríš priestor, v ktorom nemusíš nič dosiahnuť.
• A možno sa nestane nič dramatické.

Aj to môže byť úplne v poriadku.

Somatika nemusí byť ďalším návodom, ako sa stať lepšou verziou seba. Môže byť jednoducho spôsobom, ako sa na chvíľu zastaviť a lepšie si všimnúť, čo sa v tebe práve deje.

S láskou

Althea

Páči sa mi