Všimneš si mierne nepríjemný pocit niekde v tele — tlak v hrudi, zvláštne bodnutie v boku, nepravidelné buchnutie srdca. Spočiatku tomu nevenuješ veľkú pozornosť, veď telo robí takéto drobné veci neustále. Potom sa k tomu pocitu v mysli vrátiš ešte raz, akoby si si chcela overiť, či tam ešte je. A ešte raz, teraz už trochu cielenejšie. Zrazu zisťuješ, že mu venuješ čoraz viac a viac pozornosti, možno si aj niekoľkokrát za hodinu „skontrolovala“, čo sa tam deje, a ten pocit sa akosi zdá byť čoraz výraznejší, možno aj nepríjemnejší, než bol na začiatku — hoci si fyzicky nerobila nič iné, len naň myslela.

Samozrejme, nie každý telesný pocit je neškodný. Nový, silný alebo zhoršujúci sa tlak na hrudi, výrazné búšenie srdca či iné znepokojujúce príznaky netreba automaticky pripisovať pozornosti alebo úzkosti; podľa ich charakteru môžu vyžadovať zdravotné vyšetrenie. Nejde o to, že by sa to muselo stať každému a vždy — je to len jedna z možných skúseností, ktorú mnohí ľudia aspoň raz zažili, napríklad po tom, čo si prečítali niečo znepokojujúce, alebo keď niekto blízky nedávno riešil zdravotný problém. Prečo sa to vlastne deje?

Čo sa mení, keď venujeme telu viac pozornosti

Je dôležité hneď na začiatku rozlíšiť dve odlišné veci: samotný telesný signál a to, ako ho vnímame a interpretujeme. Telo neustále vysiela najrôznejšie signály — tep, tlak, drobné svalové napätia, pohyby v tráviacom trakte, drobné zmeny v dýchaní — z ktorých si bežne väčšinu vôbec nevšimneš, pretože tvoja pozornosť je zaneprázdnená inými vecami. Je to dobre tak — keby si vedome registrovala úplne všetko, čo sa v tele práve deje, nezostal by ti priestor takmer na nič iné. Keď sa pozornosť na konkrétny signál sústredí, mení sa to, čo si z neho dokážeš všimnúť, aj to, aký význam mu pripíšeš. Nejde o to, že by mozog daný pocit jednoducho „vymyslel“ z ničoho — ide skôr o to, že pozornosť a očakávanie môžu ovplyvniť, ako intenzívne daný, reálne existujúci signál vnímame a akým spôsobom si ho vysvetlíme. Rovnaké mierne bodnutie v boku môžeš v jednej chvíli úplne prehliadnuť a v inej chvíli — napríklad keď si práve čítala článok o konkrétnej chorobe — mu venovať neúmerne veľkú pozornosť a interpretovať ho oveľa dramatickejšie. To však neznamená, že telesný signál musí byť v oboch situáciách úplne rovnaký.

Netreba to ale zovšeobecňovať na tvrdenie, že pozornosť vždy a nutne zvyšuje intenzitu pocitu — niekedy sústredená pozornosť pocit naopak pomôže lepšie rozpoznať a zaradiť, najmä ak ho dokážeme vyhodnotiť ako neškodný a prestaneme ho opakovane kontrolovať. Výskum v tejto oblasti však ukazuje rôznorodé výsledky a záleží aj na tom, čo presne meriame: vnímanie telesných signálov, ich presnosť alebo spôsob, akým ich človek hodnotí.

Ako vzniká kruh telesného pocitu, obavy a ďalšieho sledovania

Odborníci, ktorí sa touto témou zaoberajú, opisujú jeden konkrétny vzorec, pri ktorom sa pôvodne mierny telesný pocit môže postupne stať výraznejším a znepokojivejším. Začína sa to objavením nepríjemného, no v princípe bežného pocitu. Človek sa začne obávať, čo tento pocit znamená — je to niečo vážne? Mal by som s tým niečo robiť? Táto obava ho privedie k tomu, že telo začne pozorovať pozornejšie, hľadajúc ďalšie signály, ktoré by obavu buď potvrdili, alebo vyvrátili. Lenže čím pozornejšie telo sledujeme, tým viac drobných, inak úplne bežných vnemov si môžeme všimnúť — a každý nový zaregistrovaný pocit môže neistotu a pozornosť ešte prehĺbiť, namiesto toho, aby ju upokojil. K tomu sa niekedy pridáva aj sklon všímať si predovšetkým tie signály, ktoré obavu potvrdzujú, a podvedome prehliadať tie, ktoré by ju mohli vyvrátiť — takže sa výsledný obraz postupne vychyľuje smerom k tomu najhoršiemu možnému vysvetleniu.

Samotná narastajúca obava navyše spúšťa aj reálnu telesnú reakciu — zrýchlený tep, zmenený dych, potenie — ktorá sa pridá k pôvodnému pocitu a ešte viac skomplikuje celý obraz. Človek tak sleduje nielen pôvodný signál, ale aj dôsledky vlastnej narastajúcej úzkosti, bez toho, aby vedel tieto dve veci od seba ľahko oddeliť. Tento kruh môže u niektorých ľudí prispievať k intenzívnejšiemu prežívaniu telesných ťažkostí alebo k tomu, že pretrvávajú dlhšie. Výskum naznačuje súvislosti medzi úzkosťou, pozornosťou venovanou telesným pocitom a spôsobom, akým ich človek interpretuje. Výsledky však nie sú vo všetkých oblastiach rovnaké a neznamenajú, že každý človek s úzkosťou vníma telesné signály presnejšie alebo intenzívnejšie. Netreba tento kruh prezentovať ako príčinu každej bolesti či choroby — je to jeden z možných mechanizmov, ktorý sa u niektorých ľudí v niektorých situáciách zapojí, nie univerzálne vysvetlenie všetkého, čo telo kedy pocíti.

Kde sa v tom nachádza stres a emócie

Zároveň existujú zložitejšie mechanizmy, pri ktorých sa nedá jednoznačne určiť jedna univerzálna príčina — napríklad keď sa telesné procesy, pozornosť, očakávania a interpretácia pocitov navzájom ovplyvňujú. Nie vždy vieme presne povedať, aký podiel má v konkrétnom prípade každý z týchto faktorov. Tu je čestné priznať si, že jednotlivé prípady sa môžu výrazne líšiť a že výskum ešte neposkytuje jednoduché vysvetlenie pre všetky telesné ťažkosti.

Prečo to neznamená, že si príznaky namýšľaš

Telesný pocit môže byť úplne skutočný aj vtedy, keď jeho intenzitu alebo trvanie ovplyvňuje pozornosť alebo psychický stav. Psychosomatické a funkčné ťažkosti nie sú synonymom predstierania, hrania si na niečo alebo „len“ výmyslu.

Pojem funkčné telesné ťažkosti zahŕňa rôzne stavy, pri ktorých je narušené fungovanie určitých telesných procesov. Pri niektorých funkčných poruchách sa diagnóza opiera o konkrétne príznaky a klinické znaky, nie iba o to, že bežné vyšetrenia neodhalili štrukturálnu príčinu. Nie je preto správne považovať všetky nevysvetlené príznaky za funkčné alebo automaticky psychického pôvodu. Pri takýchto ťažkostiach môžu zohrávať úlohu rôzne procesy vrátane spôsobu, akým nervový systém spracúva a integruje telesné signály, no ich význam sa líši podľa konkrétneho stavu.

Bolesť, únava alebo nevoľnosť sú skutočné skúsenosti bez ohľadu na to, či sa ich príčina dá jednoducho zobraziť na vyšetrení. Rozdiel nie je v tom, či človek niečo naozaj prežíva, ale v tom, čo o príčine a mechanizme jeho ťažkostí vieme. Zároveň platí aj druhá strana tejto mince: nevysvetlený príznak sa nemá automaticky pripisovať psychike len preto, že sa preň zatiaľ nenašlo jasné vysvetlenie. „Zatiaľ nevieme prečo“ nie je to isté ako „je to psychické“. Funkčné ťažkosti tiež netreba zamieňať so všetkými zdravotnými problémami všeobecne — mnohé telesné ťažkosti majú jasnú, dobre identifikovateľnú fyzickú príčinu a žiadny z mechanizmov opísaných v tomto článku to nijako nespochybňuje.

Ako sa na svoje telo pozerať bez neustáleho kontrolovania

Niekoľko jemných, nenásilných možností, ktoré nemajú slúžiť ako liečba ani zaručený spôsob, ako sa príznakov zbaviť — skôr ako iný spôsob, ako sa k nim postaviť. Môžeš si pocit jednoducho všimnúť bez toho, aby si si k nemu hneď vytvorila záver o tom, čo znamená — teda nechať ho na chvíľu len tak byť, ako pozorovanie, nie ako hádanku, ktorú treba okamžite rozlúštiť. Môžeš sledovať, ako sa v priebehu niekoľkých hodín alebo dní vyvíja — zostáva rovnaký, mení sa, mizne a vracia sa — namiesto toho, aby si ho hodnotila len v jednom izolovanom momente, ktorý ti môže pripadať dramatickejší, než aký je celkový obraz. Ak je to príjemné a možné, môžeš pozornosť vrátiť k bežnej činnosti, ktorá ťa zamestná iným spôsobom — rozhovoru, práci, prechádzke — nie preto, aby si pocit „prehlušila“, ale preto, že pozornosť má kam inam smerovať. A môžeš sa snažiť vnímať širší kontext — ako sa cítiš celkovo, koľko si spala, čo sa dialo v posledných dňoch — namiesto opakovaného, izolovaného kontrolovania toho jedného konkrétneho signálu znova a znova, čo je presne ten vzorec, ktorý sme opísali v kruhu vyššie.

Kedy nestačí psychosomatické vysvetlenie

Napriek všetkému, čo sme doteraz povedali, treba jasne pripomenúť: nové, pretrvávajúce, zhoršujúce sa alebo výrazné telesné ťažkosti si môžu vyžadovať zdravotné vyšetrenie. Psychologické vysvetlenie by nikdy nemalo byť dôvodom, prečo takéto vyšetrenie odkladať. Psychologické faktory totiž nevylučujú súčasnú existenciu telesného ochorenia — obe oblasti sa môžu prekrývať a navzájom ovplyvňovať. Človek môže mať skutočné, diagnostikovateľné zdravotné ochorenie a zároveň môže byť jeho vnímanie príznakov tohto ochorenia ovplyvnené pozornosťou, obavou alebo stresom, presne tými istými mechanizmami, o ktorých sme písali vyššie. Jedno vysvetlenie teda nevylučuje to druhé. Pri nových alebo znepokojujúcich príznakoch je dôležité posúdenie zdravotníkom; pri náhlej alebo výraznej bolesti na hrudi, ťažkostiach s dýchaním či odpadnutí treba vyhľadať urgentnú pomoc.

Záver

Porozumieť vzťahu medzi pozornosťou, psychikou a telom neznamená viniť sa za vlastné príznaky, ani si nahovárať, že „si za to môžeš sama“, pretože si im venovala priveľa pozornosti. Rovnako to neznamená, že budúci raz, keď niečo pocítiš, si máš hneď hovoriť, že je to „len“ pozornosť alebo úzkosť — niekedy tieto faktory zohrávajú úlohu, inokedy nie, a práve táto neistota je dôvod, prečo má zmysel brať telesné signály vážne aj naďalej.

Cieľom tohto porozumenia nie je prestať svoje telo vnímať — to by bolo aj nemožné, aj neužitočné. Cieľom je naučiť sa rozumieť jeho signálom o niečo pokojnejšie, bez automatického sklzu do najhoršieho možného výkladu, a zároveň bez toho, aby sme akýkoľvek nevysvetlený pocit rovno odbili ako „len psychiku“. Niekde uprostred týchto dvoch krajností sa nachádza prístup, ktorý je k tvojmu telu aj k tvojej mysli najférovejší.

S láskou

Althea

---

Zdroje a ďalšie čítanie

• Wolters, C. et al. (2022). Interoceptive accuracy and bias in somatic symptom disorder, illness anxiety disorder, and functional syndromes: A systematic review and meta-analysis. PLOS ONE.
• Murphy, J. et al. (2024). The relationship between self-reported interoception and anxiety: A systematic review and meta-analysis. Neuroscience & Biobehavioral Reviews.
• Mechanistic Studies in Pathological Health Anxiety: A Systematic Review and Emerging Conceptual Framework (2024). Dostupné na PubMed Central.